Ľan je skvelý prírodný a zdravý materiál, ktorý si zaslúži našu pozornosť a jemné zaobchádzanie. Ak ho budeme opatrovať s láskou, on nám to plným priehrštím vráti.

PRANIE

Aby vám ľanový kúsok vydržal čo najdlhšie, perte ho v práčke na 40 stupňov. Biele a svetlé látky znesú aj 60-ku.

Nie som zástancom chemikálií pri praní, ktoré ničia oblečenie a životné prostredie. Preto odporúčam eko pracie prostriedky a ocot namiesto aviváže.

Môj ľan je farbený ekologicky. Ide o inú metódu farbenia ako u bežných látok. Ak máte na ľanových šatách škvrnu, nepokúšajte sa ju vydrhnúť mydlom a vodou. Šaty radšej dajte celé do práčky a vyperte. Inak by mohla farba na mieste, ktoré ste prali ručne, oproti ostatnej farbe viditeľne vyblednúť.

SUŠENIE

Sušenie v sušičke ľanu neprospieva. Vlákna sa pri vysokých obrátkach a horúcom vzduchu polámu a stratia svoje skvelé vlastnosti. Preto sušte navoľno na sušiaku.

VETRANIE

Ľan sa nešpiní často. Vďaka štruktúre vlákna špina ostáva na povrchu a dá sa ľahko zoškrabať. 

Preto ak oblečenie nie je špinavé, neperte ho. Ľan do seba nenaťahuje pachy, po bežnom pracovnom dni stačí oblečenie zavesené na vešiaku vyvetrať v okne alebo na balkóne.

Tento jednoduchý trik mu vráti jeho sviežosť a bude zasa ako nové.

ŽEHLENIE

Žehlenie s parou je pre ľan ideálne.

Znesie aj vyššie teploty, no ak sa vám páčia jeho vrásky tak ako mne, nemusíte ho žehliť vôbec. Po vypraní ho ešte vlhký stačí trochu vytriasť, aby sa vystrel.

Akým materiálom sa vyhnúť v udržateľnom šatníku?

Budovať svoj udržateľný šatník je skvelé. Ešte lepšie je vedieť, z čoho sú moje veci vyrobené a aké materiály do šatníka nepatria.

Abeceda základných odevných materiálov je pomerne jednoduchá. Čím prírodnejší, tým lepší. No nie je prírodný ako prírodný. Keď sa začneme do tejto témy ponárať hlbšie, narazíme na mnohé paradoxy. Skúsme si teda povedať, akým materiálom by sme sa vo svojom udržateľnom šatníku mali vyhýbať a prečo.

Logické je vyhýbať sa akémukoľvek plastu, aj keď býva často s láskou označovaný ako „vegan friendly“, „vegan leather“ a podobne. Je to stále plast. Dnes už vieme, že mikroplasty, ktoré sa uvoľňujú z nášho oblečenia pri nosení a praní, máme vo vode a v jedle, ktoré denne konzumujeme.

Fake fur – alebo nepravá kožušina. Táto plastová vec je s obľubou používaná ako náhrada pravej kožušiny, ale úprimne – pre životné prostredie je super škodlivá. Prečo? Umelé vlákna, z ktorých je vyrobená, sa dajú len veľmi ťažko zrecyklovať a z látky sa veľmi ľahko uvoľňujú. Nie som zástancom pravých kožušín, ale z čisto ekologického hľadiska (nie morálneho) je lepšie, ak si žena raz za 20 rokov kúpi pravý kožuch, ktorý bude nosiť dlhé roky. Čo považujem za extra nebezpečné pre naše telo, sú rôzne fleecy a plyše z polyesteru, polyuretánu a iných umelých materiálov, z ktorých sa šijú nákrčníky a čiapky na zimu. Tým, že v zime si nákrčníkom často prekrývame ústa a nos, uvoľnené umelé vlákna ľahko vdychujeme. Touto cestou sa nám dostávajú mikroplasty priamo do tela. Takéto nákrčníky kupujú najmä mamičky svojim malým deťom v dobrej viere, že ich ochránia pred zimou. Skvelou alternatívou je neškriabavá merino vlna alebo alpaka.

Vinyl – lepšie povedané nepravá, alebo ak chcete „vegánska“ koža. Trendy kabelky, ktoré vidíme na fancy instagramových účtoch blogerov, šik taštičky, cez ktoré presvitá obsah, alebo dobre vyzerajúce peňaženky v krásnych pastelových farbách. To všetko je vyrobené z polyvinylchloridu, resp. PVC. Všetci poznáme životnosť takýchto výrobkov, keď sa nám po roku nosenia začnú droliť a šúpať miesta, ktoré sú najviac namáhané, až sa výrobok rozpadne úplne. Otázkou je, či môžeme za škodlivé pokladať aj výrobky z recyklovaného plastu. To je možno na dlhšiu diskusiu. Pri nich sa plast použil opakovane, ale mikroplasty sa z neho uvoľňujú rovnako. Osobne rada uprednostňujem výrobky z pravej kože. Ich životnosť je nepomerne dlhšia (ak nie doživotná) a na trhu sa dnes už dá nájsť aj koža zo zvierat z humánneho chovu. Priznám sa, že koža je napriek všetkému jeden z mojich top prírodných materiálov.

Bavlna – bavlna je predsa prírodná, tak prečo by sme sa jej mali vyhýbať? Hneď vysvetlím. Bežne pestovaná bavlna napriek svojmu prírodnému pôvodu nepatrí medzi udržateľné materiály. Na jej pestovanie a výrobu bavlnenej látky sa spotrebujú hektolitre pitnej vody. Vedeli ste, že na výrobu jedného bavlneného trička sa spotrebuje až 30 000 litrov vody? Bavlník je okrem toho rastlina, ktorá je veľmi citlivá na škodcov, preto je vždy ošetrovaná pesticídmi.

Nejeden malý výrobca, hrdiaci sa udržateľnosťou, ponúka bavlnené tašky ako ekologickú alternatívu igelitiek. Tu sa musím vždy len pousmiať. Pretože nič, čo je vyrobené z bežnej bavlny, nie je eko. Existuje predsa celá škála materiálov, z ktorých sa tašky dajú šiť. Či už je to recyklovaná bavlna zo starého oblečenia, ľan, konope, prípadne zvyšky z odevných výrob.

Ak ste si zamilovali mäkkosť bavlny a neradi sa jej vzdávate, nezúfajte. Pri výbere pozerajte na certifikáciu. Pri pestovaní bio bavlny bolo minutej neporovnateľne menej vody a používanie pesticídov je v tomto prípade striktne zakázané. Najväčšia výhra je bavlna s certifikátom GOTS. Majte sa však na pozore pred obľúbeným trikom výrobcov: do bavlnených vláken „primiešajú“ trocha tých bio-bavlnených a už výrobok označia značkou bio-bavlna. Pritom drvivé percento je z bežnej bavlny. Na toto označenie by som sa nespoliehala, radšej vždy verte len certifikátom. Ďalšou dobrou alternatívou je kupovať bavlnené veci v second-handoch. Keď nájdete niečo kvalitné a nerozpadnuté, môžete si byť istí, že vám to vydrží ešte aspoň jednu ďalšiu sezónu.

Viskóza – na trhu sa ako huby po daždi objavujú väčšie alebo menšie značky, ktoré sa radi pochvália zero-waste výrobou. Ale mnohé z nich paradoxne používajú chemicky ošetrované materiály ako bavlna alebo viskóza. Čo to znamená? Znamená to jedno: takáto značka nevie o svojom materiáli takmer nič a preto jej dôveryhodnosť, že to myslí zo životným prostredím naozaj vážne, v mojich očiach prudko klesá. Každý dobrý výrobca oblečenia by mal svoj materiál poznať dokonale. Mnoho z nich označuje viskózu za prírodný materiál. To je ale veľký omyl.

Prečo by sme sa mali viskóze radšej vyhýbať? Viskóza je tzv. polosyntetický materiál. Vstupom je celulóza, ktorá je samozrejme prírodného pôvodu. Na druhej strane však vychádza syntetické, nekonečné vlákno, vlastnosťami podobné hodvábu. Celulóza prechádza počas výroby sériou chemických kúpeľov, kde sa od základu zmení jej chemický vzorec. Na jednu tonu viskózy sa spotrebujú tri tony dreva. Viskóza bola pôvodne vynájdená ako náhrada hodvábu. Niekedy sa uvádza aj pod názvom Rayon. Veľmi často sa pridáva do ľanových látok, aby boli lacnejšie (ľan je drahý materiál) a aby ho na dotyk zjemnili. No viskóza zhoršuje odolnosť ľanu, keďže samotné viskózové vlákno sa opotrebováva namáčaním a žehlením. Preto si pri kúpe ľanovej látky dávajte pozor na zmesi s viskózou, ak chcete, aby vám vydržala čo najdlhšie a zachovala si svoje skvelé vlastnosti. 

Skvelou alternatívou je ECOVERO viskóza od firmy Lenzing, pri výrobe ktorej sa používa uzavretý okruh vody a buničina z kontrolovaného pestovania stromov.

Funkčné oblečenie – vyrába sa z materiálov na báze ropy, ktoré rovnako ako každý plast uvoľňujú do prostredia škodlivé mikroplasty. Takéto látky často obsahujú membrány, ktoré majú odpudzovať vodu, odvádzať pot, rýchlo schnúť. Pri ich výrobe sa používajú problematické chemikálie, ktoré sa z ovzdušia nedajú odstrániť. Ich zvyšky sa môžu dostávať cez kožu aj do nášho tela. Funkčné oblečenie kupujte, len ak je to úplne nevyhnutné. Ak nie ste extrémny športovec alebo horolezec, zaobídete sa aj bez neho. Každá vrstva funkčného oblečenia sa dá plnohodnotne nahradiť prírodným. Napríklad ľan ako spodná vrstva priamo na telo odvádza pot a udržiava optimálnu telesnú teplotu. Na neho vlnený sveter (povedzme z merina alebo alpaky) a ako najvrchnejšia vrstva bežná bunda – a ste dokonale chránení pred zimou.

Čo je v udržateľnom šatníku naopak vítané, sú prírodné materiály, nešmrncnuté umelinou, vo svojej nekompromisne čistej podobe. Používame to, čo si príroda sama vyrobila a čo jej po použití môžeme bez obáv vrátiť bez toho, aby sme jej ublížili. Prímesi umelých vláken síce na dotyk zjemňujú, ale zhoršujú trvanlivosť prírodných materiálov. Ľan, konope vlna všetkých druhov a koža sú tradičné materiály, ktoré sa našim predkom osvedčili naprieč tisícročiami. Rada objavujem aj nové materiály ako sú rôzne druhy bioplastov alebo koža z banánových šupiek. Myslím, že v tomto smere môže byť budúcnosť vzrušujúca.

Tak toto platí u mňa na 100%. Nie raz som sa popálila pri kúpe lacného kúsku do šatníka, nie raz mi poplietli hlavu úžasné akcie a posezónne výpredaje v nákupných centrách. Vitajte v druhom dieli seriálu "Nakupuj s rozumom".

A aké je najlepšie oblečenie? Predsa to, ktoré nikdy nebolo vyrobené. Z oblečenia, ktoré už doma mám, sa snažím "vytrieskať" čo najviac. Preto musí byť ľahko kombinovateľné, kvalitne ušité aby vydržalo čo najdlhšie a pokiaľ možno lokálne. Keď sa premiestnim späť do svojej kože vysokoškoláčky, ani ja som nebola iná. Prísť do školy dva razy v rovnakom tričku? Trapas na tri zimy. Teraz mám vo svojom šatníku tričiek 5. Slovom päť. Vrátane krátkych aj dlhých rukávov. Nie sú kúpené vo výpredajoch, ale priznám sa, že zopár z nich je z reťazca. Nie je na tom nič zlé, pokiaľ viete, že ich vynosíte a budete ich milovať až do roztrhania. V mojom prípade aj dlhšie. Dieročky si plánujem zaplátať pekným ozdobným stehom. Naučila som sa veci kombinovať tak, že si nikto nevšimne, že na druhý deň mám oblečené to isté tričko, ale vždy na iný spôsob. Vraví sa tomu kapsulový šatník. Že je drahý? Áno, je. Počiatočná investícia je vyššia. Ale keď si spočítate počet nosení kvalitného kusu oblečenia a toho nekvalitného, zistíte, že ten drahší sa vlastne oplatí viac. Vyťahané pulóvre, rozpárané švy, vytŕčajúce gumičky, výstrelky, ktoré už vyšli z módy. To všetko nám potom roky kvasí v skrini. A to len preto, že sme podľahli svojmu hriešnemu ja.

Čo teda robiť, aby sme odolali? Tu je zopár tipov, ktoré sa mi osvedčili:

1. Oblečenie kupuj len ak ho naozaj potrebuješ. Roztrhali sa ti rifle alebo v tvojom obľúbenom pulóvri je diera? Ak sa už nedajú opraviť, odnes ich do zberného kontajnera na oblečenie alebo im nájdi iné, kreatívne využitie. A kúp si nové. Ale bacha! Premýšľaj pri tom. 

2. Nikdy nekupuj na prvý raz. Toto pravidlo sa mi osvedčilo najviac. Keď mám vyhliadnuté šaty, idem, vyskúšam, vypytujem sa na materiál, výrobcu. Odložím, idem domov. Ak je to e-shop, zavriem stránku a neskôr sa k nej vrátim. Večer v posteli premýšľam, či sa mi fakt tak páčia, či ich naozaj potrebujem a s čím by som ich mohla nosiť. Ak nájdem aspoň 3 kombinácie, beriem ich. Stáva sa mi, že na druhý deň nadšenie opadne a ja zisťujem, že to bol len momentálny rozmar v mojej hlave. Dobré je počkať 1-2 dni, vychladnúť z prvých emócií a neskôr sa spýtať samej seba: "Páčia sa mi ešte? Budem ich nosiť?" Táto fáza je asi najdôležitejšia a priniesla mi rozhodnutia, kedy sama sebe ďakujem za tento skvelý a nositeľný kúsok.

3. Vyhýbaj sa mega zľavám a výpredajom - tam je totiž najväčšie pokušenie. A šanca, že kúpiš niečo bez rozmyslu, je naozaj veľká.

4. Čítaj visačky. Uprednostni prírodné materiály pred syntetikou a kvalitu pred na prvý pohľad vytŕčajúcimi nitkami a nedokonalými švami. A ak sa ti podarí uloviť lokálny kúsok, môžeš byť na seba právom hrdá.

Klimatická kríza. Hej! Mňa sa to predsa netýky. Ja som len kvapka v mori. Keď sa nezmení celý systém, ja nezmôžem nič.

Omyl, vážení! Už mnohokrát v histórii sa potvrdilo, že každá veľká zmena začína zdola. Ak popremýšľam, čo by som v rámci svojej každodennej rutiny urobila lepšie, prídem na tisíc drobností, ktoré viem rýchlo (ale možno nie až tak celkom ľahko) zmeniť.

Začnime nakupovaním. Napríklad nakupovaním oblečenia.

Vitajte v mojom miniseriáli "Nakupuj s rozumom".

ČASŤ PRVÁ: Prečo je moje rozhodnutie pri nakupovaní také dôležité?

o Nakupovať udržateľne znamená uvedomovať si dopad svojho rozhodovania na životné prostredie a pracovné podmienky iných ľudí

o Neprimerane nízka cena produktov často znamená aj nízku kvalitu, neférové pracovné podmienky, nízke mzdy a dlhý pracovný čas

o Konzum je v priamej úmere so znečisťovaním ovzdušia. Výroba a najmä transport tovaru spôsobujú skleníkový efekt

o Plasty a syntetické materiály sú ťažko rozložiteľné a pri praní syntetického a funkčného oblečenia sa uvoľňujú mikroplasty, ktoré sú už aj vo vode, ktorú pijeme a v jedle, ktoré jeme. Vyberaj si preto prírodné materiály (ale bacha na bavlnu, tú len s bio certifikátom, ideálne GOTS)

o Ako spotrebiteľ mám v rukách veľkú moc. Ja rozhodujem, čo si kúpim. Spomedzi záplavy výrobkov si viem vybrať taký, ktorý je k našej planéte čo najšetrnejší.

o Správanie zákazníkov motivuje firmy k udržateľnej výrobe. Pozor však na green washing! Sem patria napr. rôzne "conscious" kolekcie známych reťazcov, ktoré zneužívajú ľudí a deti v tretích krajinách na otrockú prácu, vypúšťajú do tamojších riek chemikálie, ktoré sú u nás zakázané a nepredané kusy vo veľkom spaľujú. Od takej značky si nekúpim radšej nič.

Nabudúce sa na niektoré body pozrieme bližšie, ďalší článok budem písať o veľkej obeti za lacné handry.

A čo vy? Už poznáte svoju fashion uhlíkovú stopu?

Ak nie, urobte si tento test (klik!) a skúste zmeniť aspoň jeden z vašich zvykov.

Príbeh vzniku týchto šiat je tak trochu kuriózny. Občas sa stáva, že najlepšie veci vznikajú náhodou. V tomto prípade to nebolo náhodou, ale na poslednú chvíľu.

Keď som v roku 2015 zakladala túto značku, chcela som vytvoriť kolekciu oblečenia pre deti aj pre ich mamy. K dospeláckym veciam mi však ešte chýbali šaty, ktoré by boli jednoduché strihom, pohodlné pri nosení a ľahko kombinovateľné. Ale ako to už býva, keď je málo času, tvorivá múza neprichádza. Pre inšpiráciu som prelistovala desiatky časopisov, prelúskala Pinterest aj obľúbené blogy. Ku koncu dňa som sa cítila vyčerpaná, bez nápadov a motivácie.

Kreativite vždy pomáha, keď si človek ľahne a nachvíľu vypne. Nájsť takú chvíľku pri dvoch deťoch nie je ľahké, múza sa preto pomaly vracia vtedy, keď už ostatní doma spia. V kľude a tichu začnú prichádzať tie správne myšlienky. Mne sa zjavili vo sne. Šaty ako živé, so všetkými detailami a technickým popisom. Ráno skáčem z postele, chmatnem po papieri a začínam kresliť. Potom rysovať strih. Nakoniec ušijem skúšobný model pre seba, ako to robievam pri každom novom kúsku. Radosť a napätie z výsledku by sa dali krájať. Táto fáza ma na tvorbe baví najviac. Fáza, keď sa ukáže, či sa vaše nápady dajú zrealizovať a či aj v skutočnosti budú vyzerať tak ako vo vašej hlave. Oblečiem si ich a... Sú perfektné!

Dokonale sedia, ľahučké ako pierko a pohodlné na každodenné nosenie. Rýchlo som si ich obľúbila. Ten skúšobný model nosím dodnes. Po troch rokoch je to vlastne najviac nosený kus oblečenia v mojom šatníku. Medzitým som už na strihu čo-to vylepšila, môj prototyp nie je taký vyšperkovaný ako tie, ktoré dnes vychádzajú z mojej dielne, ale je môj. Môj milovaný.

Šaty mali úspech. Stali sa najpredávanejším kúskom v e-shope a dodnes si držia prvenstvo. Vystrihla a ušila som ich už toľko, že by som to dnes dokázala so zaviazanými očami.

Dala som im meno NORA. Pre ich severskú jednoduchosť a rafinovanosť. 

Dúfam, že si ich zamilujete aj vy!

Júlia

Každý deň po obede si doprajem chvíľu kľudu. Uvarím si svoju (bezkofeínovú) kávu, pridám do nej svoje (bezlaktózové) mlieko a čítam blogy. Mojich 10 minút mi nikto nemôže odoprieť. Za tento čas na seba púšťam inšpiráciu cez obrazovku mobilu a relaxujem. Blogy a káva - pre mňa dokonalá chvíľka oddychu.

 Je tu ale jeden vážny "nepriateľ" blogov. Instagram stories predstavujú dokonalú konkurenciu, pretože sú "instantné", čiže poskytujú obsah v priebehu niekoľkých sekúnd, pri ich pozeraní sa ani len nepotrebujeme dotknúť obrazovky, nemusíme v nich listovať. Položíme mobil pred seba a on nám po jednom servíruje život a krásne chvíle cudzích ľudí. Presne niečo pre uťahané mamy, ktoré si užívajú svojich 10 minút a v jednej ruke držia kávu a v druhej Horalku. Musím sa priznať, že odkedy existujú instastories, blogy zanedbávam. No stále ostávajú mojim číslom jeden, keď chcem vystúpiť z každodenného kolotoča.

Spomínam si na nedeľné popoludnia u nás doma, keď si naši po spoločnom obede urobili pohodlie v obývačke, uvarili kávu a listovali v novinách. V mojej domácnosti to po obede vyzerá podobne. Lenže namiesto novín listujeme v mobiloch.

Je trochu otravné hľadať najnovšie blogy v e-mailoch alebo manuálne sledovať, čo nové pribudlo mezi obľúbenými influencermi. Pre pohodlné čítanie blogov existuje nástroj prehliadač blogov, tzv. blog reader. Je to aplikácia, ktorá vám umožní, čítať svoje obľúbené blogy na jednom mieste a mať o nich dokonalý prehľad. Ja si už bez nej nedokážem svoj mobilný život predstaviť. Na trhu existujú rôze blog readery, ja som si obľúbila Feedly. Jeho základnú verziu si môžete stiahnuť zadarmo do mobilu a/alebo do počítača. Takto vám z noviniek nič neunikne a všetky blogy vás tu počkajú, kým ich neprečítate. Ak vás niečo zaujme, uložíte si to na neskôr. Nie sú to len blogy, ktoré cez reader čítam, dajú sa sledovať aj tumblr formáty a internetové stránky. Stačí zadať do vyhľadávača link a pridať ho ku sledovaným.

A keďže HEAVENLY sa venuje aj detskej móde, tu sú tri moje najobľúbenejšie blogy z tejto oblasti:

MOTHER

Interview s kreatívnymi a inšpiratívnymi matkami v ich nádherných domovoch, v krásnom oblečení, žijúcich svoj šťastný život.

PAUL & PAULA

Najnovšie trendy detskej módy a dizajnu. Blogerka a redaktorka Peggy, ktorá chodí po svete, zbiera inšpiráciu a sama hľadá neobjavené detské handmade značky. Sem chodím oddychovať a pásť si oči. Odkedy mám deti, je to môj najobľúbenejší blog ever.

LUNAMAG

Detský lifestyle magazín. O tomto projekte som nič netušila, kým sa v mojom stánku na kid.shop.up v Bratislave neobjavila jeho šéfeditorka Peggy Juche, ktorej sa moja značka veľmi páčila. Keď som potom skúmala, s kým som vlastne mala tú česť, nemohla som uveriť vlastným očiam. Peggy stojí za blogom Paul & Paula, mojím obľúbeným, o ktorom som písala vyššie.

Tak a to by na dnes stačilo. Idem si prečítať nejaké blogy...

Možno ste už počuli o farbení látok prírodninami, možno ho už mnohé z vás majú aj vyskúšané. Ako správny zástanca pomalej módy som si tento proces, pri ktorom sa treba vyzbrojiť dávkou trpezlivosti, vychutnala po prvý raz aj ja. A určite to nebolo naposledy.

Avokádo vyhráva

Ak chceme na farbenie použiť prírodniny, materiál, ktorý budeme farbiť, by mal byť takisto prírodný. Syntetické vlákna by farbu „neprijali“. Ja som si zvolila ľan, ktorý u mňa na plnej čiare vyhráva svojimi vlastnosťami. V hlave už dlhšie nosím predstavu ľahučkých letných šiat, na ktoré sa tento materiál výborne hodí. Jemný marhuľkovo-ružový odtieň mi nedal spávať, preto som sa rozhodla pre farbenie avokádom. Avokádo totiž napriek tomu, že je zelené, ponúka širokú paletu odtieňov ružovej a marhuľovej.

Príprava prírodniny

Môžete použiť avokádové kôstky aj šupky, a to buď čerstvé, alebo sušené. Dôležité je, aby boli zbavené dužiny, resp. obsahovali čo najmenej zelených zvyškov. Perfektné je, že ak zjete avokádo, jeho šupky a kôstky usušíte a získate tak zásobu na farbenie, ktorú môžete pri správnom skladovaní v papierovom alebo látkovom vrecúšku použiť kedykoľvek neskôr. Avokádo obsahuje triesloviny, ktoré dobre fixujú farbu na látke, takže farba by mala byť rovnaká aj po niekoľkých šetrných vypraniach. Ja si netrúfam prať takto farbené šaty v práčke, zatiaľ som skúšala len v rukách, a drží.

Získanie farby

Najskôr potrebujeme z avokáda dostať farbu. Existuje viacero spôsobov jej získavania, ja som si zvolila vyváranie. Princíp je rovnaký ako pri získavaní farby z akýchkoľvek iných prírodnín. Šupky a/alebo kôstky dáme do hrnca z vodou tak, aby boli ponorené. Necháme zovrieť a potom varíme na slabom ohni hodinu – dve a viac, podľa toho, akú intenzitu farby chceme. Čím dlhšie varíme, tým viac farby avokádo pustí. Množstvo avokáda a dĺžka varenia – to sú veličiny, ktoré si musí každý prispôsobiť sám na základe pokusov a omylov. Každé avokádo je iné, každé dáva inú farbu. Iný odtieň majú šupky, iný kôstky. Iný odtieň získame ich zmiešaním. Záleží aj na tom, v akých podmienkach avokádo rástlo a akú malo pôdu. Farbenie prináša o to väčšiu radosť, pretože nikdy dopredu stopercentne nevieme, čo z toho vznikne. Ak máme pri varení pocit, že sa farba už viac nezintenzívnila alebo ak je to odtieň, ktorý chceme dosiahnuť, môžeme vypnúť sporák. Avokádo necháme vychladnúť vo vode, v ktorej sa varilo. Po vychladnutí šupky poriadne vyžmýkame, aby sme z nich získali aj posledné zvyšky farby. Potom precedíme cez plátenko alebo jemné sitko. Získali sme tak malé množstvo koncentrovanej farby. Ja som nechala tento roztok stáť ďalších 24 hodín. Farba na vzduchu oxiduje a naberie ešte na intenzite. Majte na mysli, že výsledok farbenia bude o niekoľko odtieňov svetlejší!

Farbenie

Látku, ktorú chceme zafarbiť je dobré vopred vypláchať v čistej vode, aby sa zbavila prípadných zvyškov po chemických úpravách od výroby a dobre nasávala farbu. Ja na to využívam plákací cyklus na práčke. Na farbenie je potrebný veľký hrniec, aký naše mamy používali na vyváranie plienok. Farbu dáme do hrnca, následne dolejeme čistú vodu. Potom ponoríme látku a vodu doplníme tak, aby v nej látka bola celá ponorená. Je dôležité, aby mala látka v hrnci určitú voľnosť, inak sa ku príliš stlačeným miestam farba nedostane a ony ostanú biele alebo menej zafarbené. No ak chcete, práve toto môže byť cieľom vášho farbenia, takže nebojte sa experimentovať. Vodu znovu veľmi pomaly zahrievame a necháme na slabom plameni variť hodinu a viac. Priebežne miešame varechou. Keď látku z hrnca povytiahnete, uvidíte výsledok. Ak chcete intenzívnejší odtieň, nechajte látku variť dlhšie. Potom necháme látku vo vode úplne vychladnúť.

Výsledok

Po vychladnutí látku len veľmi jemne vyžmýkajte. Je dôležité, aby sa sušila čo najviac naplocho. Ja som ju rozložila na prádlový sušiak na balkóne, ale aj tak sa našli konce, ktoré viseli dolu a stekala z nich voda, preto sú nakoniec o niečo tmavšie. Ale efekt nerovnomerného zafarbenia sa mi veľmi páči a nelámala som si nad tým hlavu. Látku vždy sušíme v tieni, slnko by z nej mohlo „vytiahnuť“ farbu a látka by vybledla.

Šaty

Svoje vysnívané šaty mám hotové. Aj keď sa najskôr zdalo, že môj odtieň bude do ryšava, vyšla mi z toho nakoniec krásna marhuľovo-ružová. Ľan som po vyschnutí ani nežehlila. Nechala som ho pokrčený, to mu podľa mňa pristane najviac. Z priesvitnej bielej sa stala jemne priesvitná marhuľová a ja z nej mám obrovskú radosť. Teším sa aj na ďalšie pokusy s prírodnými farbami. Už zbieram použité sáčky od čierneho čaju na hnedú a mám v pláne využiť aj plody bazy. Ale ako sa vraví – fantázii sa medze nekladú. Môžete experimentovať s akýmikoľvek ďalšími prírodninami – listami, plodmi, celými rastlinami, šiškami, bobuľami, kvetmi. Niektoré z nich sa vám odvďačia celkom nečakanou nádhernou farbou.

Tak do toho!

Poznáte to.

Práca, deti, domácnosť. A tak stále dookola. Celé týždne, mesiace.

Po niekoľkých mesiacoch tohto šialeného kolotoča som si aj ja konečne našla čas na seba. Potrebovala som ho ako soľ. A nebola by som to ja, keby som tento voľný čas (ach, ako dlho som toto slovo nepočula!) nevyužila na nejakú ručnú prácu.

Treba dokončiť rozošitú sukňu z minulého leta, prezrieť objednané látky, čakajúce na svoju príležitosť, vymyslieť z nich niečo pekné a ak šťastie dá, možno aj ušiť.

Po materskej sa moja garderóba skladá z pohodlných tričiek, roztrhaných riflí a tenisiek a niekoľkých minimalistických, dobre kombinovateľných kúskov. Práca tlmočníčky a prekladateľky však vyžaduje o niečo - povedzme - slušnejšie oblečenie. Kedy, ak nie teraz! Zo zásuvky vyberám biely matný satén, ktorý tam leží už pekných pár rokov, keď som z neho kedysi šila blúzku. Jasné, to sa hodí. Decentné multifunkčné tieločko pod sako, ku sukni nebude zlé, viem si ho predstaviť aj k rifliam a teniskám. Treba ho trošku oživiť, farbách, napríklad biela čipka na sivom tielku/tričku by vyzerala geniálne. Už len dokončiť tú ružovú sukňu a jeden slušný outfit bude hotový.

Môj štvorročný syn sa hrá s bábikami. Teda vlastne s jednou bábikou. Volá sa Peťko, je to chlapec ako on.

Má ju už od malička, vybral ju zo zbierky bábik svojej sestry, ktorá ich má toľko, že to našťastie ani nespozorovala. Odvtedy je Peťko stále s nami. Papá s nami, spinká s nami a chodí s nami na prechádzky. Táto bábika nepatrí k najkrajším, je už trochu ošúchaná a ubieha jej očko, ktoré sa nedá opraviť. Ale pre neho je to ten najlepší kamarát na svete. Ušila som mu látkovú bábiku v podobe obľúbeného hrdinu Zorra. Nepomohlo. Zorro sedí na poličke nepovšimnutý a Peťko je hviezdou dňa. Peťko potreboval nové oblečenie, pretože to staré červené (s obrázkom Hello Kitty) bolo príliš dievčenské. Tak som sa hecla a ušila tento krásny modrý chlapčenský obleček. Lenže Peťkovi sa asi veľmi nepáčil. Vrátil sa k svojmu otrhanému červenému a toto nosí na noc ako pyžamko. Nuž čo. Snaha bola. Teraz, keď je zima, potrebuje Peťko samozrejme aj čiapočku a šálik. Nemôže predsa prechladnúť! OK. Vyrobila som aj čiapočku a šálik. Uff. Tentokrát sa páčili. Mám veľkú radosť. Ešte vraj bude potrebovať aj kabátik, rukavičky a ponožtičky, pošepol mi to tenkým hláskom. No ale to už je výzva minimálne na dva víkendy...

Ako sa tak na nášho synčeka pozerám, pomyslím si, že raz z neho bude skvelý tato. A tak by to malo byť.

A čo vaši chlapci? Ako sú na tom? Tiež sa (tajne) hrajú s bábikami?

V Heavenly dozrela nová kolekcia. Je plná mäkkého ľanu, teplej ovčej kožušinky a klasických strihov.

Dievčatá sa budú cítiť ako princezné vo vyšívaných ľanových šatočkách. Určite si vyberú svoju obľúbenú farbu: výraznú tyrkysovú alebo jemnú marhuľovú. Tentokrát som sa nechala inšpirovať nomádskym lookom a stavila na farebnosť a zdobnosť. Vtáčiky sú samozrejme vyšívané ručne, bohatosť slovenských ľudových ornamentov opäť nesklamala. Oživila som motív z krojových záster z Čičmian, miestnymi nazývaných záponky. V sychravom počasí stačí pod ne obliecť tielko, doplniť jednofarebnými legínkami alebo pančuškami a vyššími čižmami. 

Ľan vládne aj u chlapcov. Pre nich tu máme košeľu so stojačikom, ktorá výborne vyzerá skombinovaná s jeansami, ale nepohrdne ani klasickými nohavicami. Tento kúsok je základom chlapčenského šatníka po celý rok. Ľan je dobrým spoločníkom nielen v teplých, ale aj chladných dňoch. Udržiava telesné teplo a je zároveň priedušný, takže deti sa pod vrstvami oblečenia zbytočne nepotia. Je veľmi vhodný ako spodná vrstva pod sveter alebo mikinu, rovnako ako je to pri funkčnom oblečení.

Huňaté vestičky nikdy nevyjdú z módy. Táto obojstranná vesta z čistej merino vlny je určená tak pre dievčatá, ako aj pre chlapcov. Je naozaj krásnym a štýlovým doplnkom k našim ľanovým šatám a košeliam. Ak si na ňu deti oblečú kabátik alebo bundu, zima im určite nebude. Keď už dieťatko z vesty vyrastie, môže ju posunúť svojmu mladšiemu súrodencovi a ani po niekoľkých rokoch nebude opozeraná a staromódna.

Univerzálna je aj sivá obojstranná bomberka, ktorú som vymyslela tak, aby sa dala bez problémov prezliekať na jednu alebo druhú stranu podľa nálady. Sivú stranu tvorí bavlnený satén s krásnym matným leskom, ktorý som ozvláštnila pečiatkami trojuholníčkov. Biela strana zasa pozostáva z mäkkučného "barančeka" zo 100% nebielenej biobavlny.

V budúcnosti by som rada rozširovala sortiment o viac takýchto univerzálnych kúskov, vhodných nielen pre chlapcov, ale aj pre dievčatá. Princíp pomalej módy nie je založený na rýchlom striedaní trendov. Kolekciu netvorím preto, aby som ju rýchlo predala a v zápätí sa púšťala do vymýšľania novej. Všetko potrebuje svoj čas. Uvarím si dobrý čierny čaj, sedím nad skicami vecičiek a snažím sa ich vytvoriť tak, aby boli pre deti čo najpohodlnejšie, najpraktickejšie, aby si ich moji malí zákazníci a ich súrodenci mohli navzájom vymieňať, dediť ich po sebe a mať z nich radosť. Veci čo sa páčia, neustále dopĺňam, tie menej populárne po vypredaní nahradím novými. Materiály sú trvácne, šetrné k prírode a príjemné na nosenie. Týmto smerom chcem viesť svoj koncept ďalej a neustále ho rozvíjať.

Medzi sviatkami som si konečne našla čas pre seba a svoje zábavky.

Doštrikovala som si rozrobenú čiapku z rok starej vlny, upratala si na stole, ušila dlho sľubované oblečenie pre bábiku.

Keď vám dieťa neprestajne píli uši požiadavkami na nové šaty, ktoré majú byť také a také a hlavne trblietavé, netreba túto výzvu ignorovať.

Po dobrom obede a v upratanom byte (čo sa u nás stáva naozaj veľmi zriedka) som dostala chuť na trocha gýča. Celý rok sa snažím krotiť svoje vášne pri tvorbe minimalistických detských kolekcií, dnes neuškodí pustiť fantáziu na špacír. Už dávno som nevytvorila niečo cukríkovo gýčové. Ó, ako mi to len chýbalo! Stačí zopár zvyškov látok a zábava sa môže začať.

Ako hlavný motív mi hneď zišiel na um jednorožec. Áno, ten sa bude perfektne hodiť! Vyrobila som ho ako hračku a potom prišila na predný diel, aby pekne vytŕčal. Farebné bavlnky a strieborný jagavý roh mu celkom pristanú.

A teraz trblietky. Veľa trblietok. To trblietanie musí spôsobovať bolesť očí a hlavy! Ružové flitre to istia.

A je to! Už len pozošívať a radosť je kompletná. A nie len na mojej strane. Keď tie šaty ráno zbadala visieť na svojej skrini, radosť by sa dala krájať. A to je predsa hlavné. Tak si teda v živote doprajme trocha gýča!

Tí, ktorí sledujete môj instagramový profil viete, že práve pracujem na tejto bunde. 

Vyšívanie je moja vášeň. Chvíľa, ktorú mám len pre seba. Niečo, čo mi robí nesmiernu radosť a zároveň je najlepšou psychoterapiou.

Dve prázdninujúce deti a pes, do toho práca a príprava novej kolekcie, no a aby som nezabudla - starostlivosť o domácnosť (aj keď, priznám sa, tú teraz trochu dosť zanedbávam). Čo je viac ako urobiť si kávičku, vyložiť nohy a ...vyšívať! Pre mňa je to najväčšia odmena. 

Túto riflovú bundu som kúpila za pár eur v sekáči ako správny fanúšik udržateľnej módy. Už dlhšie som hľadala takú, ktorú by som si mohla povyšívať podľa svojich predstáv. A jedného dňa som ju našla. Dokonalá farba, trochu oversized, presne ako to mám rada. Ako motív som si vybrala latinský výrok, ktorému som prispôsobila celý obrázok. Nasledovalo vymýšľanie kompozície, kreslenie, výber farieb a bavlniek. To všetko som chcela stihnúť ešte pred dovolenkou, lebo kde sa vyšíva najlepšie? Predsa na pláži! Tú pohodičku si neviete ani predstaviť. Stihla som to parádne a o týždeň už bolo celé srdce hotové.

Po dovolenke už obrázok pribúda pomaly, voľný čas sa znovu akosi scvrkol. Výšivka je momentálne v tomto stave:

Mám pred sebou ešte veľa práce, obrázok je veľký, chcela by som vyšiť malé skupinky kvetov aj na predný diel a rukávy. Pri tomto tempe mi to bude trvať snáď do ďalšieho leta. Ale to mi nevadí. Bundu priebežne nosím a robí mi radosť. O tom, ako pomaličky postupujem sa budete aj naďalej dozvedať na mojom instagrame. 

A ako najradšej relaxujete vy?

Po dobrú zmrzlinu nemusíte chodiť ďaleko. Vyrobte si ju doma za pár minút.

Máme radi zmrzku. V lete je to pre nás obľúbené osvieženie, ktoré však automaticky nemusí znamenať kilá navyše a tony skrytého cukru.

S deťmi si doma robíme zmrzlinu často. Príchute sa riadia sezónou, podľa toho, aké ovocie práve rastie, alebo aké máme v mrazničke v zásobe. Zdravá sladkosť vždy poteší, tak si ju poďte vychutnať s nami. Množstvá neuvádzam, každý si odhadne podľa počtu hladošov a vlastnej chuti.

Na domácu zmrzlinu potrebujeme:

• Mrazené ovocie 
• Trochu kokosového oleja (2PL)
• Trošku vody (1 PL)
• Med alebo obľúbené sladidlo (môžeme vynechať)
• Mäta
• ak chceme mať zmrzlinu krémovú, stačí pridať smotanu z kokosového mlieka.

Všetko rozmixujeme vo výkonnom mixéri a hneď podávame.

Čo sa nezje, zamrazím v nanukových formičkách na neskôr.

Dobrú chuť!

Odrazy vŕb na vodnej hladine, romantické zákutia, dlhý drevený chodník nad jazerom.

Toto fotogenické miesto som si tohtoročné leto vybrala na fotenie nových vecí do kolekcie. Náučný chodník Bobria hrádza na vodnej nádrži Kuchyňa je perfektným miestom na prechádzku s deťmi v okolí Bratislavy. Chodník je dlhý 1800 metrov, z toho 300 metrov vedie ponad vodu, v ktorej sa zrkadlí okolitá príroda. Deti majú možnosť pozorovať stopy po bobroch, ktoré tu žijú a podľa ktorých dostalo toto miesto svoj názov. V blízkosti je ohnisko na opekanie. Vodná nádrž sa nachádza priamo v obci Kuchyňa. Odporúčam zaparkovať v obci a ísť kúsok prašnou cestou pomedzi domy až k drevenému mólu. Ak máte chuť na nenáročnú a romantickú prechádzku, neváhajte. Bobria hrádza je krásna v každom ročnom období.

Milujem výšivky. Ste na tom rovnako? Výšivka upúta, poteší a vie oblečenie krásne doplniť. Najmä ak ide o ručnú výšivku, na tie nedám dopustiť. Chcem, aby boli pastvou pre oči, aby vzbudzovali pozornosť okoloidúcich, aby boli dokonalé. A preto si ich robím sama. 

Ale ruku na srdce: ktorá ručná výšivka je dokonalá? Nuž, asi žiadna. A práve v tom spočíva jej čaro. Čaro nedokonalosti.

Z viacerých textilných techník, pri ktorých relaxujem, ma najviac baví práve vyšívanie. Vyšiť sa dá čokoľvek. Rovnako ako vo všetkom ma aj vo výšivke baví kombinácia starého a nového. Napríklad oživenie starých vzorov a ich použitie v novom kontexte, na rôznych podkladoch, v kombinácií s inými vzormi. A takto si vymýšľam, skúšam nové kombinácie, improvizujem, hrám sa. To množstvo možností, ktoré vyšívanie poskytuje, je snáď nekonečné. Naučiť sa vyšívať nie je ťažké. Vezmete ihlu, bavlnky a skúšate. Aj nepodarky sa rátajú, aj tie môžu nakoniec vypáliť ako perfektné umelecké dielka.

Tieto nekonečné možnosti sebarealizácie ma na vyšívaní bavia. Rada objavujem prastaré textilné techniky, skúšam, aké možnosti poskytujú a prenášam ich na bežné oblečenie, pretože strašne chcem, aby sa na ne nezabudlo. Takýchto kúskov mám v skrini niekoľko. Nie je to tak dávno, čo som mala možnosť naučiť sa jednu zo starých techník vyšívania, ktorou sa zdobili kroje a úžitkový textil v Detve a okolí a známa bola aj vo Vajnoroch a neďalekých dedinách. Má trocha zvláštny názov - výšivka krivou ihlou. Krivá ihla vlastne nie je ihla. Je to háčik s drevenou rúčkou a ostrým koncom, ktorým prepichuje látku a vytvára na nej súvislý retiazkový steh. Ak si vygooglite slovné spojenie "detvianska výšivka", urobíte si predstavu o jej kráse, podčiarknutej pestrými farbami a oblými tvarmi. 

Lenže ja sa nebudem zaoberať obrusmi a dečkami starých materí. Výšivky totiž nemusia byť iba nudné a nepoužiteľné. Práve naopak! Ja chcem túto techniku oživiť, priniesť ju medzi ľudí, stretávať ju na uliciach. A preto vám predstavujem jej variantu na jednoduchých letných šatočkách pre dievčatá, ako inak, z tradičného materiálu - ľanu, na ktorý sa vyšívala aj pôvodná výšivka krivou ihlou. Vďaka nej šaty pôsobia veľmi sviežo, veľmi sa mi páči kontrast, ktorý vytvára na čiernom podklade. Priznám sa, že nad vzorom som veľmi nepremýšľala, vyšila som prvé, čo ma napadlo. No a - bola z toho láska na prvý pohľad. Posúďte sami!

začína sa o nej písať čoraz viac aj u nás, čo ma veľmi teší.

Táto téma sa ma silno dotýka, keďže patrím k výrobcom, ktorí robia pomalú a etickú módu a snažia sa o módu udržateľnú. Sú to slová na Slovensku donedávna celkom neznáme, dnes už mnohí z nás majú aspoň základnú predstavu, čo znamenajú.

 Naše pohodlie je založené na utrpení iných

To je faktom tohto sveta, nášho životného štýlu, našej každodennej reality, ktorú si veľmi neuvedomujeme. My si každý deň obliekame najnovšie výstrelky z reťazcov, ochotne za ne platíme a o pár mesiacov zasa vymieňame za iné. Netušiac, že človek, ktorý ich ušil, za ne dostáva iba zlomok ceny, za ktorú sme ich kúpili, čo mu nestačí ani na slušné živobytie. Netušiac, že matky odchádzajú od svojich detí, aby 15 hodín denne pracovali vo fabrikách s neľudskými pracovnými podmienkami. Že pri výrobe sú často používané zakázané chemikálie, ktoré končia vo vode a pôde. Minulý rok éterom prebehol dokument The True Cost, zobrazujúci skutočné, smutné pozadie fashion priemyslu. Stojí naša rozmarnosť za to?

Tragédia v Bangladéši

Naše materialistické zmýšľanie a neustály hlad po nových trendoch prispeli ku tragédii, ktorá bola otázkou času. 24. apríla 2013 sa z dôvodu statického preťaženia zrútila bangladéšska textilná továreň Rana Plaza a pochovala 1100 ľudí. Táto udalosť sa stala impulzom na zmenu. Je potrebné zmeniť systém konzumnej a rýchlo vznikajúcej a rovnako rýchlo zanikajúcej módy a táto zmena začína najmä v hlavách ľudí, v spôsobe ich myslenia.

Kto vyrobil moje oblečenie?

24. apríl sa preto stal Fashion Revolution Day. Tento deň má byť mementom spomenutej tragickej udalosti a úlohou iniciatívy je zároveň šíriť povedomie o tom, ako funguje módny priemysel, vyvolať v ľuďoch pocit zodpovednosti za to, aké oblečenie nakupujú, resp. zmeniť spôsob konzumovania módy a vyvinúť dostatočný tlak na módne reťazce tak, aby začali premýšľať o zmene. Fashion Revolution nás vyzýva, aby sme boli zvedaví. Na čo? Skôr na koho. Na ľudí, ktorí vyrobili naše oblečenie. Preto sa každý rok fotíme s oblečením naruby a pýtame sa značiek: "Kto vyrobil moje oblečenie?" Tento rok sa akcia predĺžila na Fashion Revolution Week, ktorý začína 18. apríla a končí 24. apríla.

Zapojiť sa môže každý                                                                          

Je to jednoduché:

1. Odfoť sa v oblečení naruby tak, aby bolo vidieť štítok so značkou.

2. Postni túto fotku na sociálne siete - čím viac sietí, tým lepšie.

3. Označ svoju fotku hashtagmi @značka #whomademyclothes

Nie je ľahké tvoriť módu

Nie je ľahké tvoriť tak, aby ste mohli s čistým svedomím povedať, že výsledný produkt nijako neprispel k znečisteniu tejto planéty, že pre jeho výrobu nebolo zabité ani jedno zviera, že kvôli nemu netrpeli ľudia, že neobsahuje žiadne toxické látky, chemikálie alebo farbivá.

Ak som chcela s tvorbou takejto módy začať, musela som najskôr začať od seba. Obmedziť nakupovanie v reťazcoch na najnutnejšie veci. Recyklovať. Byť zvedavá na to, ako a kde bolo moje oblečenie vyrobené. Naučiť sa nakupovať v second-handoch a nájsť si viac času šiť oblečenie pre seba, lebo ako to už býva, šustrove deti chodia bosé. Nie je to jednoduché. Ale pre človeka, ktorý miluje originálnu, neopozeranú módu to nie je až taký ťažký oriešok. Darí sa mi obchádzať reťazce. Výhodou je, že si viem oblečenie ušiť sama. Svoje kúsky kombinujem so second-hand úlovkami, niekedy sa mi podarí nájsť hotové poklady. Mám rada vintage veci, vo svojom šatníku mám veci po mame, ale aj staré krojové súčiastky, ktoré normálne nosím. Kombinujem ich so stálicami svojej garderóby, do ktorých som investovala, pretože viem, že sú kvalitné a nevyjdu z módy ani o dva či päť rokov. Rada podporujem lokálne značky. A tak mi módne výstrelky vôbec nechýbajú. Ako povedala módna revolucionárka Kamila Boudová - nie je dôležité sledovať trendy, ale nájsť si svoj štýl. Móda sa mení, štýl ostáva.

Rovnaké princípy sa snažím aplikovať aj pri obliekaní svojich detí. Majú veľa oblečenia z druhej ruky, tu je vlastne oveľa jednoduchšie nájsť skvelé kúsky v rôznych detských online bazárikoch, raz oblečené alebo vôbec nenosené. V second-handoch tiež často nachádzam kvalitné oblečenie zahraničných fair trade značiek. Kombinujem ho s vlastnoručne ušitým oblečením alebo s vecami z dielní iných lokálnych tvorcov.

Sustainable Fashion

alebo udržateľná móda, a ak chcete fair fashion, green fashion, eko fashion.

O čo vlastne ide?

• Výrobcovia vyrábajú oblečenie výlučne z ekologických materiálov, nezaťažujúcich životné prostredie.
• Za prácu (napr. za ušitie) je ponúkaná férová mzda. To znamená, že sú dodržiavané práva zamestnancov, podporované špeciálne programy, alebo že sa vôbec nevyrába v krajinách tzv. tretieho sveta. Pri výrobe nie sú porušované ľudské práva, je vylúčená detská práca alebo neprimerané pracovné podmienky. V zásade platí: Mysli globálne, konaj lokálne! Lokálnosť je skvelá vec, pretože okrem dobrého pocitu podporíte ekonomiku vlastného štátu a vaše peniažky ostanú doma.
• Aj pri predaji a logistike sa myslí na to, aby bola ekologická stopa čo najmenšia.
• Okrem toho platí: Konzumujem iba toľko, koľko reálne potrebujem. Tým nielen že nevytváram zbytočný odpad, ale nakupujem aj vybrané, kvalitné materiály a tým zasa podporujem výrobcov a spoločnosti, ktoré vyrábajú materiály udržateľným spôsobom.

Slow Fashion

alebo pomalá móda. Tento pojem veľmi súvisí s udržateľnou módou, je protikladom Fast Fashion - rýchlej módy, čiže rýchlo sa meniacich trendov, konzumného spôsobu života, oblečenia vyrábaného tak, ako v nešťastnej továrni v Bangladéši.

Heavenly

O vlastnej značke som začala premýšľať na materskej, keď som pre deti hľadala alternatívy k reťazcom a o štýl, ktorý mi je blízky, som sa chcela podeliť s inými. Svoju záľubu v tradícii a prírodných materiáloch som chcela pretaviť do niečoho hmatateľného. A tak sa narodila moja značka. Robím pomalú módu, oblečenie nevzniká na bežiacom páse, ale v malých sériách, ktoré dokážem vyrobiť sama alebo s pomocou šikovných slovenských krajčírov. Materiál vždy starostlivo vyberám, zisťujem o ňom čo najviac informácii priamo od výrobcu. Strihy si tiež robím sama, väčšinu nápadov zatiaľ čerpám z toho, čo sa mi osvedčilo na vlastných deťoch. Mamičkám svojich malých zákazníkov tak viem poradiť a pomôcť pri výbere. Aj keď nie som ešte celkom sustainable (niekedy neviem odkontrolovať, ako a kde sa pestovala rastlina, z ktorej látku vyrobili), snažím sa o to a dúfam, že sa mi to darí. Čo poviete?

Už rastie!

A je ho všade veľa. Zdravá jarná bylinka, ktorá tento rok vykúka zasa o niečo skôr, nám dodá energiu a vitamíny, ktoré nám v zime tak chýbali.

Každú jar sa celá rodina tešíme na zber medvedieho cesnaku. Vezmeme košíčky, zájdeme do blízkeho lesa, starostlivo vyberieme miesto, kam sa psíčkari už nedostanú a zbierame krásne mladé zelené lístky. Treba to stihnúť, kým cesnak nezakvitne, pretože potom už nie je vhodný na zber. Rastie vo vlhkých lužných lesoch, v Bratislave ho hojne nájdete v Pečnianskom lese.

A na čo ho použiť? Je to detox v prírodnej forme. Prečistí črevá a žalúdok od plesní a baktérií. Pre mňa je to na toto pôstne a prečisťovacie obdobie ideálna potravina. Dodáva nám stratené minerály a vitamíny, znižuje krvný tlak a cholesterol.

Ak si ho prinesiete domov, nezabudnite ho poumývať.

My ho radi jeme čerstvý a posekaný na chlebíku s maslom, výborný je do zeleninových šalátov a ako pesto, ktoré má v kuchyni všestranné využitie (ako nátierka na pečivo, omáčka na cestoviny, na dochutenie polievok a šalátov). Treba ho spracovať čo najrýchlejšie, ideálne v rovnaký deň. Pár nasekaných lístkov si vždy zamrazím do kociek na ľad. Takto ho môžem pridávať do polievok a omáčok po celý rok.

Recept na pesto z medvedieho cesnaku (1 malý zaváraninový pohárik):

Do mixéra dáme asi 3 hrste medvedieho cesnaku, trocha soli a čierneho korenia podľa chuti, za hrsť akýchkoľvek orieškov alebo semiačok (ja dávam slnečnicové), hrsť strúhaného parmezánu, trošku citrónovej šťavy, asi 3 PL panenského olivového oleja.

Všetko dohladka rozmixujeme. Keďže pesto je veľmi intenzívne, na zjemnenie môžeme pridať avokádo alebo upečený/uvarený baklažán. Tieto ingrediencie pestu dodajú nový chuťový rozmer. Skladujeme v chladničke.

Dobrú chuť!

Milk teeth je nová značka detského oblečenia z Indie, ktorá vyrába úžasné stajliš kúsky pre chlapcov aj dievčatá. Páčia sa mi veselé unisex farby a krásne printy.

Milk teeth svoju kolekciu popisuje ako "inšpirovanú starými tradíciami ručnej výroby a príbehmi, ktoré rozprávajú." Tak musím povedať, že máme rovnakú motiváciu. Stránku majú urobenú veľmi pekne, nech sa páči, pokochajte sa!

Milk teeth

zdroj: coos & ahhs

Pamätáte sa na pichľavé vlnené svetre, ktoré nám obliekali do školy naše mamy? Dnes sme mamy my a presne toto sa nám vybaví, keď sa povie "vlna". Tak čo teda obliecť bábätkám, aby boli chránené pred chladom a zároveň sa cítili pohodlne?

V našich zemepisných šírkach sa ovce chovali už oddávna. Toto zvieratko dávalo našim predkom nielen mäso, mlieko, ale aj vlnu. Tradícia spracovávania ovčej vlny je na Slovensku veľmi stará.

Vlna sa nám však spája aj s jednou nepríjemnou vlastnosťou, ktorú sme museli tolerovať - "kúše". Keďže sme doteraz nepočuli o vlne merino, neverili by sme, že vlna vie byť aj veľmi jemná a mäkká. Dokonca taká mäkučká, že ju bez obáv môžeme obliecť aj tým najmenším bábätkám priamo na pokožku.

Čo je vlastne merino?

Vlna merino je jednou z najlepších a najkvalitnejších vĺn ovce druhu Merino. Tieto jemnovlnné ovečky boli vyšľachtené v Španielsku v 14. storočí. Boli také vzácne, že španielske kráľovstvo ich vývoz trestalo smrťou. Vlna merino preto stáročia patrila k najdrahším obchodným artiklom. Dnes pochádza veľká časť merino produkcie z Nového Zélandu, kde majú ovečky najlepšie podmienky na to, aby im takáto jemná vlna narástla.

V našich končinách bol pojem merino ešte donedávna celkom neznámy. Tento materiál je krásne jemný, ale zachováva si skvelé vlastnosti vlny, ktoré poznali už naše prababičky:

• V prvom rade výborne zahreje. Dokáže udržiavať teplotu tela a neprepúšťa teplotu z vonku. To funguje aj naopak - v teplejších dňoch zasa udržiava telo chladnejším a neprepúšťa teplo z ovzdušia. Preto sú merino výrobky vhodné do prechodného obdobia, na jar a jeseň, kedy sa teplota vonku často mení aj počas jedinej prechádzky. Vaše bábätko sa aj napriek tomu bude cítiť komfortne. Merino sa práve vďaka týmto vlastnostiam hojne využíva ako materiál pre funkčné outdoorové oblečenie.
• Dobre odvádza vlhkosť - ak sa dieťatko spotí, vlna pot odvedie preč od tela a ono je stále suché. Ak je vonku vlhké počasie, vlna dokáže absorbovať vlhkosť rovnajúcu sa až tretine svojej váhy a napriek tomu ostáva na dotyk suchá. 
• Na rozdiel od syntetických materiálov je priedušná. Umožňuje pokožke dýchať a pomáha telu udržiavať si teplotu, akú práve potrebuje.
• Má samočistiacu a antibakteriálnu schopnosť. Neutralizuje soli, nachádzajúce sa v pote a oblečenie tak ostáva dlhodobo bez zápachu. Takisto vďaka keratínu dokáže na seba viazať baktérie, je antialergénna a vhodná aj pre ľudí s citlivou pokožkou.
• Vysoký stupeň ochrany pred UV-žiarením.

Ako udržiavame výrobky z merino vlny?

Vlna merino je stále vlnou a preto s ňou treba zaobchádzať jemne. Vlna, s ktorou pracujem, má úpravu Superwash, čo umožňuje jej pranie v práčke na 40°C.

Napriek tomu osobne vlnené výrobky do práčky nedávam. Vlnu je najlepšie prať v rukách pri stálej teplote do 30°C, to znamená vo vlažnej vode. Nesmieme jej spôsobiť tepelný šok, inak by sa zrazila a splstnatela by. Keďže vlnené vlákno je veľmi podobné ľudskému vlasu, do vody pridávame namiesto prášku na pranie trocha šampónu na vlasy. Prášok ani iné čistiace prostriedky okrem špeciálnych prostriedkov na vlnu neodporúčam. Vlnu potom jemne preperieme v rukách, pláchame rovnako vo vlažnej (nie studenej) vode. Výrobok zľahka vyžmýkame a položíme vodorovne na uterák, rozprestretý na vrchu sušiaka na prádlo. Nesušíme zvisle, aby sa výrobok nedeformoval.

Vo všeobecnosti sa ale vlna veľmi nešpiní, špina, ktorá sa k nej dostáva, ostane na povrchu a dá sa ľahko striasť. Preto vlnené výrobky netreba prať často, ani to neodporúčam. Z času na čas ich stačí vyvetrať, zavesené na balkóne.

Verím, že aj vás očaril tento skvelý materiál, a že vecičky z neho budú robiť radosť aj vašim drobcom.

Rok 2015 bol pre mňa iný, plný nových skúseností a nových rozhodnutí.

V júli vypršala moja materská a ja som premýšľala, čo ďalej. Nejakým spôsobom som prišla na to, že teraz je ten správny čas založiť si vlastnú značku oblečenia, o ktorej som tak dlho snívala. V apríli som sa do toho pustila. Vytvorila som kolekciu pre deti a dospelých, nakúpila materiály a ušila prvé prototypy. Vďaka počiatočnému nadšeniu som celkom nevedela, do čoho idem, a možno to bolo aj dobre.

Robiť módu pre malých aj veľkých bolo pre mňa príliš veľké sústo. Preto som sa rozhodla orientovať svoju značku na detské oblečenie a doplnky. Či to bolo dobré rozhodnutie, ukáže až čas. Ale každopádne je to práca, do ktorej vkladám celé svoje ja, premýšľam o nej vo dne i v noci. A to ma baví.

Ďakujem všetkým, ktorých som na tejto ceste stretla, za skvelú podporu a spoluprácu, ďakujem prvým zákazníkom, ktorí do mňa vložili svoju dôveru a kúpili si moje výtvory, ďakujem aj mojim blízkym, ktorých som do toho chtiac či nechtiac zatiahla, za obrovskú trpezlivosť a pomoc. 

Teším sa na ďalší rok a na výzvy, ktoré ma čakajú. Sny sa predsa musia plniť!

Radi sedávame na zemi. Deti sa radi hrajú na koberci, kde si môžu rozložiť svoj vláčik alebo lego a ja sa nerada skláňam nad nízky konferenčný stolík v obývačke, preto si vždy sadám na zem pred neho. 

Napadlo mi urobiť nízke sedacie vaky, na ktorých by sa pohodlne sedelo aj za týmto stolíkom a ktoré by vyriešili nedostatok miesta na sedenie, keď sa u nás zíde väčšia návšteva.

Základ je ušitý z pevného plátna a poťah tvorí elastická textilná priadza. Na webe sa dá nájsť veľké množstvo rôznych "bean bags" alebo "poufov", ako sa vaky na sedenie ešte inak nazývajú. No tieto moje sú predsa len niečím iné. Naplnila som ich špaldovými plevami, cez ktoré prúdi vzduch a krásne držia tvar. Oproti klasickej výplni z polystyrénu sa na nich nepotíte a sedíte si ako vo vatičke. Naša rodina ich miluje.

Akcií, ktoré prezentujú súčasný dizajn v Bratislave nikdy nie je dosť. Jednou z nich je aj Bratislava Design Week - Medzinárodný festival súčasného dizajnu. 

Súčasný dizajn ma baví, najmä ak mi má čo povedať, ponúknuť nejakú skúsenosť, asociáciu, vnem mne blízky. Mám rada svieži vietor, dizajnérov, ktorí tvoria neopozerané veci, radi sa hrajú a skúšajú hranice toho-ktorého materiálu, prípadne tie hranice prekračujú. 

Festival sa koná v nevyužívanej budove na Laurinskej 14. Už je to nejaký ten piatok, čo som tam každý deň drala školské lavice. Na tieto miesta mám v pamäti uložené len tie najkrajšie spomienky. Aj keď sa odvtedy tento priestor zvnútra zmenil na nepoznanie, nostalgii som sa nevyhla.

Ale späť k dizajnu. Aj tento rok cítiť návrat k prírodným materiálom, udržateľnosti a snahu o prepojenie tradičného a moderného. Je to presne to, čo čakám od predmetu, ktorý chcem mať doma alebo nosiť každý deň so sebou. Je to jeho úprimnosť. Úprimnosť pri výbere materiálu, pri spôsobe výroby a koniec koncov aj pri dizajne. To, že sa nehrá na niečo, čím nie je.

Také sú napríklad tašky UASHMAMA. Naživo som si ich prvý raz ohmatala na jarnom Urban Markete, ale tentoraz som neodolala a jeden nádherný kúsok odišiel so mnou. Je to láska na prvý pohľad, čo vám budem hovoriť. Papier je na výrobu tašiek netradičný materiál. Ale tento papier má niečo do seba. Je pevný, dá sa čistiť vodou a vyrába sa z odpadovej celulózy. Čo to znamená? Ani jeden strom, vyrúbaný kvôli mne. Ruky mi neustále kĺžu po jej príjemnom povrchu a jej kožený vzhľad priťahuje pohľady. Tašky aj ostatné produkty - vrecká a výrobky pre domácnosť, sa šijú ručne v talianskej rodinnej dielničke.

Ako ďalšie ma zaujali stolové lampy mladého dizajnéra Eugena Pauloviča. S týmto typom lampy sa na dizajnérskej scéne už nejaký ten čas vídame, ale táto je mimoriadne vydarená, prepracovaná do najmenšieho detailu a cítiť z nej poctivú ručnú robotu. Musím povedať, že si na ňu robím seriózny zálusk a jej cena ma veľmi milo prekvapila. Páči sa mi, ako dizajnér vyriešil káblik, ktorý je úplne priznaný a jeho farbu si zákazník môže zvoliť sám. Eugen má v pláne aj väčšiu stojatú lampu s kladkovým systémom, ktorej prototyp už je na svete a je nemenej zaujímavá. Pre deti ponúka krásne drevené odrážadielko. 

Oku lahodiace České patro predstavilo tvorbu českých dizajnérov. Zaujímavá je skladacia stolička XOXO od Ondřeja Pelikána, vyrobená s minimom odpadu, alebo výrobky zo skla, dreva či vlny.

Z našich predajcov sa mi veľmi páčila ponuka optiky IOKO. Prudko nositeľné a zároveň dizajnovo vymakané okuliare, na ktorých idete oči nechať. 

Čisté línie v odievaní - to ja môžem. Kleidplan ma potešil svojou strihovou strohosťou, z ktorej cítiť ruku architekta.

Skvelé plastiky Sylvie Jokelovej, ktoré sa páčili môjmu skoro trojročnému Maťovi.

Nájdete tu aj predajcov, s ktorými sa možno stretnúť na iných "handmade" podujatiach, akým je napríklad Urban Market. 

Pre mňa teda príjemne strávené piatkové popoludnie, aj keď mám pocit, že táto akcia si svoje miesto medzi ľuďmi stále ešte hľadá. Ja určite prídem aj nabudúce. A čo vy? Ešte dnes a zajtra máte šancu. Tak utekajte!

Kto ho už mal oblečený, určite mi dá za pravdu, že je to jeden z najúžasnejších materiálov. Vzdušný a mäkký, ideálny na leto.

Nosím ho veľmi rada a často. Najskôr som si ušila ľanové nohavice, potom šaty, košeľu, sukňu, až som sa od neho stala úplne závislá. Doma máme ľanové závesy a vankúše, plánujem aj posteľnú bielizeň a vyrobila som si z neho dokonca aj závesnú lampu. Milujem jeho štruktúru, matný lesk a najmä krásny krčivý efekt.

Ľan ako rastlinu s mnohoúčelovým využitím poznali už starí Egypťania pred 5000 rokmi, už oni z neho tkali látky a šili oblečenie. Ľan teda patrí k najstarším úžitkovým rastlinám vôbec. Na území Slovenska sa takisto radí k najstarším technickým plodinám. Po domácky ho pestovali a spracovávali aj naše prastaré mamy, tkali z neho domáce plátno a šili súčasti pracovného aj sviatočného odevu.

Na získavanie vlákna je potrebný dlhý proces spracovania, čo sa odrazí aj na cene tohto materiálu oproti bavlnenému plátnu. Čo sa mi však páči je to, že ide o ekologický produkt, keďže je pestovaný bez chémie. Rastlina sa dá spotrebovať celá, zo semienok sa lisuje olej a nespracované zvyšky sa využijú napríklad ako krmivo pre zvieratá. Jednoducho super materiál pre tvorbu udržateľnej módy.

Oblečenie ušité z ľanu si zamilujete. Je to ako keby ste nosili funkčné prádlo, ale z čisto prírodného vlákna. Má vynikajúce termoregulačné vlastnosti, v lete príjemne chladí a chráni kožu pred ostrými slnečnými lúčmi, takže sa nepotíte a v chladnejších dňoch zasa dokáže ideálne kumulovať telesné teplo, takže v ňom nemáte pocit chladu. Dokáže rýchlo absorbovať vlhkosť a v zápätí ju odvádzať preč do ovzdušia. Je vhodný aj pre alergikov a ľudí s kožnými problémami. Takýto komfort pri nosení by som nemenila za nič, žiadne umelé vlákno ho nedokáže nahradiť.

U nás na Slovensku ľanové oblečenie v obchodoch veľmi nevidno, preto som sa toto potešenie z jeho nosenia rozhodla sprostredkovať aj vám. Sú to kúsky, ktoré som predtým navrhla a ušila pre seba a stali sa mojimi obľúbenými. Sú variabilné, pohodlné, ľahko kombinovateľné a podčiarkujú vlastnosti tohto nádherného materiálu.

A aby ani detičky neprišli skrátka, mám pre ne tiež zopár pekných vecí. Viete, čo ja na ľanovom vlákne super v spojení s deťmi? Patrí k najpevnejším prírodným vláknam, preto sa len tak ľahko nezničí. Či na prechádzku alebo do piesku, vydrží všetko. Je to také pekné oblečenie na každý deň.

Nosením a praním sa tento materiál zušľachťuje, čím viac je používaný, tým je mäkší a jemnejší. Tieto kúsky prežijú v šatníku všetko ostatné oblečenie. Predstavujem si, že raz svoje ľanové šaty odovzdám dcére a ona ich bude s radosťou nosiť. Ale uvidíme, možno bude mať celkom iný vkus...