Ne, 17.apríl 2016 20:40
začína sa o nej písať čoraz viac aj u nás, čo ma veľmi teší.
Táto téma sa ma silno dotýka, keďže patrím k výrobcom, ktorí robia pomalú a etickú módu a snažia sa o módu udržateľnú. Sú to slová na Slovensku donedávna celkom neznáme, dnes už mnohí z nás majú aspoň základnú predstavu, čo znamenajú.
Naše pohodlie je založené na utrpení iných
To je faktom tohto sveta, nášho životného štýlu, našej každodennej reality, ktorú si veľmi neuvedomujeme. My si každý deň obliekame najnovšie výstrelky z reťazcov, ochotne za ne platíme a o pár mesiacov zasa vymieňame za iné. Netušiac, že človek, ktorý ich ušil, za ne dostáva iba zlomok ceny, za ktorú sme ich kúpili, čo mu nestačí ani na slušné živobytie. Netušiac, že matky odchádzajú od svojich detí, aby 15 hodín denne pracovali vo fabrikách s neľudskými pracovnými podmienkami. Že pri výrobe sú často používané zakázané chemikálie, ktoré končia vo vode a pôde. Minulý rok éterom prebehol dokument The True Cost, zobrazujúci skutočné, smutné pozadie fashion priemyslu. Stojí naša rozmarnosť za to?
Tragédia v Bangladéši
Naše materialistické zmýšľanie a neustály hlad po nových trendoch prispeli ku tragédii, ktorá bola otázkou času. 24. apríla 2013 sa z dôvodu statického preťaženia zrútila bangladéšska textilná továreň Rana Plaza a pochovala 1100 ľudí. Táto udalosť sa stala impulzom na zmenu. Je potrebné zmeniť systém konzumnej a rýchlo vznikajúcej a rovnako rýchlo zanikajúcej módy a táto zmena začína najmä v hlavách ľudí, v spôsobe ich myslenia.
Kto vyrobil moje oblečenie?
24. apríl sa preto stal Fashion Revolution Day. Tento deň má byť mementom spomenutej tragickej udalosti a úlohou iniciatívy je zároveň šíriť povedomie o tom, ako funguje módny priemysel, vyvolať v ľuďoch pocit zodpovednosti za to, aké oblečenie nakupujú, resp. zmeniť spôsob konzumovania módy a vyvinúť dostatočný tlak na módne reťazce tak, aby začali premýšľať o zmene. Fashion Revolution nás vyzýva, aby sme boli zvedaví. Na čo? Skôr na koho. Na ľudí, ktorí vyrobili naše oblečenie. Preto sa každý rok fotíme s oblečením naruby a pýtame sa značiek: "Kto vyrobil moje oblečenie?" Tento rok sa akcia predĺžila na Fashion Revolution Week, ktorý začína 18. apríla a končí 24. apríla.
Zapojiť sa môže každý 
Je to jednoduché:
1. Odfoť sa v oblečení naruby tak, aby bolo vidieť štítok so značkou.
2. Postni túto fotku na sociálne siete - čím viac sietí, tým lepšie.
3. Označ svoju fotku hashtagmi @značka #whomademyclothes
Nie je ľahké tvoriť módu
Nie je ľahké tvoriť tak, aby ste mohli s čistým svedomím povedať, že výsledný produkt nijako neprispel k znečisteniu tejto planéty, že pre jeho výrobu nebolo zabité ani jedno zviera, že kvôli nemu netrpeli ľudia, že neobsahuje žiadne toxické látky, chemikálie alebo farbivá.
Ak som chcela s tvorbou takejto módy začať, musela som najskôr začať od seba. Obmedziť nakupovanie v reťazcoch na najnutnejšie veci. Recyklovať. Byť zvedavá na to, ako a kde bolo moje oblečenie vyrobené. Naučiť sa nakupovať v second-handoch a nájsť si viac času šiť oblečenie pre seba, lebo ako to už býva, šustrove deti chodia bosé. Nie je to jednoduché. Ale pre človeka, ktorý miluje originálnu, neopozeranú módu to nie je až taký ťažký oriešok. Darí sa mi obchádzať reťazce. Výhodou je, že si viem oblečenie ušiť sama. Svoje kúsky kombinujem so second-hand úlovkami, niekedy sa mi podarí nájsť hotové poklady. Mám rada vintage veci, vo svojom šatníku mám veci po mame, ale aj staré krojové súčiastky, ktoré normálne nosím. Kombinujem ich so stálicami svojej garderóby, do ktorých som investovala, pretože viem, že sú kvalitné a nevyjdu z módy ani o dva či päť rokov. Rada podporujem lokálne značky. A tak mi módne výstrelky vôbec nechýbajú. Ako povedala módna revolucionárka Kamila Boudová - nie je dôležité sledovať trendy, ale nájsť si svoj štýl. Móda sa mení, štýl ostáva.
Rovnaké princípy sa snažím aplikovať aj pri obliekaní svojich detí. Majú veľa oblečenia z druhej ruky, tu je vlastne oveľa jednoduchšie nájsť skvelé kúsky v rôznych detských online bazárikoch, raz oblečené alebo vôbec nenosené. V second-handoch tiež často nachádzam kvalitné oblečenie zahraničných fair trade značiek. Kombinujem ho s vlastnoručne ušitým oblečením alebo s vecami z dielní iných lokálnych tvorcov.
Sustainable Fashion
alebo udržateľná móda, a ak chcete fair fashion, green fashion, eko fashion.
O čo vlastne ide?
- Výrobcovia vyrábajú oblečenie výlučne z ekologických materiálov, nezaťažujúcich životné prostredie.
- Za prácu (napr. za ušitie) je ponúkaná férová mzda. To znamená, že sú dodržiavané práva zamestnancov, podporované špeciálne programy, alebo že sa vôbec nevyrába v krajinách tzv. tretieho sveta. Pri výrobe nie sú porušované ľudské práva, je vylúčená detská práca alebo neprimerané pracovné podmienky. V zásade platí: Mysli globálne, konaj lokálne! Lokálnosť je skvelá vec, pretože okrem dobrého pocitu podporíte ekonomiku vlastného štátu a vaše peniažky ostanú doma.
- Aj pri predaji a logistike sa myslí na to, aby bola ekologická stopa čo najmenšia.
- Okrem toho platí: Konzumujem iba toľko, koľko reálne potrebujem. Tým nielen že nevytváram zbytočný odpad, ale nakupujem aj vybrané, kvalitné materiály a tým zasa podporujem výrobcov a spoločnosti, ktoré vyrábajú materiály udržateľným spôsobom.
Slow Fashion
alebo pomalá móda. Tento pojem veľmi súvisí s udržateľnou módou, je protikladom Fast Fashion - rýchlej módy, čiže rýchlo sa meniacich trendov, konzumného spôsobu života, oblečenia vyrábaného tak, ako v nešťastnej továrni v Bangladéši.
Heavenly
O vlastnej značke som začala premýšľať na materskej, keď som pre deti hľadala alternatívy k reťazcom a o štýl, ktorý mi je blízky, som sa chcela podeliť s inými. Svoju záľubu v tradícii a prírodných materiáloch som chcela pretaviť do niečoho hmatateľného. A tak sa narodila moja značka. Robím pomalú módu, oblečenie nevzniká na bežiacom páse, ale v malých sériách, ktoré dokážem vyrobiť sama alebo s pomocou šikovných slovenských krajčírov. Materiál vždy starostlivo vyberám, zisťujem o ňom čo najviac informácii priamo od výrobcu. Strihy si tiež robím sama, väčšinu nápadov zatiaľ čerpám z toho, čo sa mi osvedčilo na vlastných deťoch. Mamičkám svojich malých zákazníkov tak viem poradiť a pomôcť pri výbere. Aj keď nie som ešte celkom sustainable (niekedy neviem odkontrolovať, ako a kde sa pestovala rastlina, z ktorej látku vyrobili), snažím sa o to a dúfam, že sa mi to darí. Čo poviete?
